29. 1. 2016

Je mi fajn?!

Ahoj


Určite nie som jediná ktorá si sem ta túto otázku pokladá. V poslednej dobe sa snažím svoje okolie a hlavne seba presvedčiť o tom že mi nič nie je. No opak je pravdou. Moja rodina, priateľia a hlavne môj chlap si všíma že sa somnou niečo deje. A o tomto všetko vám chcem napísať v dnešnom článku.



Začiatkom roka som sa zapojila do projektu šťastia. Ja a pár dievčat z IG sme sa rozhodli že tento rok bude šťastný rok. Do tohto projektu som zahrnula rodinu, prácu, priateľa a samozrejme aj moje zdravie. Veci na ktorých chcem popracovať a zlepšiť si vzťahy. Čo sa týka prvých troch tak sa na tom ľahšie pracuje ale čo zdravie? Na prvý mesiac som si zvolila spánok. Predsa len ak človek málo spí tak vstáva unavení a vyčerpaní. Je vedecky dokázané že by mal v priemere človek spať 6 až 8 hodín aby si telo oddýchlo. Prvé dva týždne sa i to celkom darilo, lenže v polovici mesiaca ma preložili na iné oddelenie a tam som musela vstávať o pol hodinu skôr. Čiže namiesto budíka o piatej som vstávala o pol piatej. Aby som ráno v práci všetko stíhala spraviť do otvorenia musela som ísť na 5:02 autobus. Rána boli teda šialené, nestíhala som sa v klude naraňajkovať a všetko som do seba len nahádzala a tým pádom ma potom bolel aj žalúdok. Jediná vec ktorá mi ako tak pomáhala udržať žalúdok v norme a taktiež aj moju oslabenú imunitu su probiotiká zo stránky Monsea o ktorých som vám písala TU


Lenže to bola úľava len na chvíľu. Počas pracovnej doby ktorá mi ráno oficiálne trvá od 7:00 do 12:30 som mala síce polhodinovú prestávku ale na výdatnú desiatu som mohla zabudnúť pretože aj cez prestávku som musela niečo robiť. Je to v náplni mojej práce a inak by som nič nestíhala. Takže opäť som do seba len niečo nahádzala.  Po týždni som už takpovediac „padala na hubu“ a moja imunita bola na tom veľmi zle. V noci som zle spávala, stále som sa budila. Ráno som vstávala s tým že som unavená a všetko ma bolí. Do toho sa výrazne ochladilo a všetko si to odnieslo moje zdravie. Keby som mala len nádchu tak nič nepoviem. Trocha soplíku ešte nikoho nezabilo. Začali sa mi upchávať nosné dutiny takže som mohla dýchať jedine ústami. Lenže do toho som začala kašlať ako starý prefajčení tuberák a začali ma bolieť pláca a priedušky. V noci som sa budila na to že nemôžem poriadne dýchať a dusí ma. Bola som unavená a zničená, 3 – krát denne som sa dopovala kvapkami proti kašľu, sprejmi do nosa, píjavala som hnusné prieduškové čaje bez chuti, zvýšila som dávku probiotík z jednej na dve denne, optimun spreja, ovocia a zeleniny aby sa môj imunitný systém dal dokopy a aby som bola čo najskôr fit. 


Keď som bola už naozaj zúfala a v koncoch a s nevôľou som chcela ísť k mojej lekárke s tým nech niečo somnou robí ( všeobecne nemám rada doktorov a nikdy tam nerada chodím ) tak sa mi konečne uľavilo ( asi sa vírusy zľakli a utiekli ). No s mojou „obrannou kúrou“ pokračujem až doteraz, len s tým rozdielom že som vynechala kvapky a sprej a vymenila prieduškový čaj za klasický vynikajúci ( čaje milujem ). Zo všetkým čo sa v poslednej dobe dialo som sa zverila svojej najlepšej kamarátke ktorá študuje psychológiu a ktorá o mne viem úplne všetko ( veď sa už pár rokov aj poznáme a nikdy by som ju nevymenil ;) ). Tak mi „naordinovala“ čo najviac oddychovať a spať kludne aj cez deň, myslieť pozitívne a vo všetkom hľadať aspoň niečo dobré. Pretože ak človek nie je po psychickej stránke v poriadku odzrkadlí sa to aj na jeho zdraví. Tak som sa do toho pustila. Prišla som domov a len tak si ľahla, čítala si alebo pozerala seriál. Sama dobre viem že som si toho na plecia naložila veľa. Chcela som a stále aj chcem všetkým dokázať že som lepšia ako si myslia. Začala som naberať energiu zo svojho okolia a s toho nič nerobenia. Minulí rok som bola tiež takto na tom len s tým rozdielom že som o tom nikomu nehovorila no a dopadlo to tak ako dopadlo. Musela som ísť na pohotovosť a na infúzie lebo bol môj imunitný systém v „keli“. Vlastne celý minulý rok bol taký nijaký. Či už sa to týkalo mňa alebo mojej rodiny stále sa niečo dialo a celkovo ma to vyčerpávalo. Snažila som sa zo seba dostať maximum. Preto som sa rozhodla tento rok aj vstúpiť do projektu šťastia. O ktorom vám určite ešte napíšem ;)

Majte sa krásne a hlavne oddychujte a robte veci ktoré vás robia šťastnými J

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

I Can Academy - I CAN Motivačný diár a diár Srdce ženy 2024

  Vítam Vás pri poslednom tohtoročnom článku. Dúfam že ste si Vianoce užili naplno, ja osobne mám asi 10 fotiek z celých Vianoc...