Recenzia: Jana Šulková – Dievča s maskou

Ahoj

Pred určitým časom som vám priniesla rozhovor s ďalšou novou slovenskou autorkou Jankou Šulkovou TU, ktorá je autorkou kníh Dievča s maskou a Silnejšia ako osud. Dnes vám prinášam recenziu na Dievča s maskou :)

Vydavateľstvo: Motýľ

Rok vydania: 2014

Počet strán: 224 strán

Väzba: pevná väzba

Obsah: „Život tínedžerov je ťažký... Pohybujeme sa v krutej spoločnosti, donekonečna riešime vzťahy s opačným pohlavím, rodinou, priateľmi. To všetko nás zaťažuje a zraňuje naše srdcia. Navyše nám hormóny zatemňujú mozog, plieskajú nás o steny a nútia robiť nezmyselné veci, ako napríklad skúšať fajčiť marihuanu. Celý náš život je ako Rubikova kocka. Snažíme sa ju zložiť, neustále otáčame jej strany a nútime jednotlivé farby do seba zapadnúť, no nedarí sa nám... Ani jeden deň nie je bez problému... Volám sa Mima a môj život je dokonalý iba navonok. Mám všetko, po čom môže dievča v mojom veku túžiť. Okrem seba. Denne nastavujem svetu tvár, ktorá mi nepatrí, a to len preto, aby som zapadla a bola obľúbená. No na druhú stranu sa už vrátiť nechcem. Veď byť outsider je v porovnaní so životom princeznej Mimi niečo hrôzostrašné!“

Dievča s maskou je príbeh mladého dievčaťa o spoznaní samej seba. O tom, že maska, ktorú Mima nosí, ju zabíja, a že odraz, ktorý každé ráno vidí v zrkadle, nie je jej. Do jej života nečakane vstúpi on. Štipendista, na ktorého má zakázané sa čo i len pozrieť, nieto sa doňho ešte zamilovať!

Anotácia: Čo som to urobila? Naozaj som ukradla cudzí mobil? Dúfam, že je Tobiasov. Aj tak som ho však nemala vziať, ale dať Paľovi. Preboha, čo sa to so mnou robí?
    Rýchlo vykročím k zastávke MHD a premýšľam, čo spravím.
    Domov dobehnem celá upachtená a rozhodená ako už dávno nie.
    „Čau, babi!“ preletím Mile popred nos a utekám priamo do izby preskúmať mobil, ktorý som ukradla. Je to jeden z novších modelov, dotykový. Nevyzerá byť
    z druhej ruky. Odkiaľ má však štipendista na telefón za tri stovky?
    Otvorím prijaté správy a čítam mená odosielateľov: mama, Paľo, Jožo, mama, mama, Maťa. Otvorím správu od baby menom Maťa.
    Ahoj! Prosím ťa, prines mi zajtra tú knihu, potom ti poviem, čo bolo na skúškach.
    Nič romantické. Uf! Počkať, naozaj mi odľahlo?
    Skúmam telefónny zoznam, nič zaujímavé však nenachádzam. Len klasické mená, asi sedemdesiat percent mužských. Medzi fotkami takmer nič. Ani videá, ani iné súbory. Bože! Čo je toto za človeka? Veď mobil je dnes zrkadlom duše človeka.
    Keby sa niekto hrabal v mojom mobile, príde na také veci, že... Radšej na to nebudem ani myslieť. Po chvíli mi začne telefón nadskakovať v ruke.
    Volá mama.
    Dočerta! Čo teraz? Hodím ho na posteľ ako horúci zemiak a splašene pobehujem po izbe. Mysli, Mima, mysli. Zhlboka sa nadýchnem a siahnem po telefóne. Musím to nejako zahrať.
    „Prosím?“ ozvem sa nesmelým hláskom.
    „Haló, kto je tam?“
    Bože, to je Tobias! Okamžite som ho spoznala. Pár sekúnd zostanem ticho, nakoniec to však zo mňa predsa len vylezie.
    „Miroslava Krajmerová.“
    „Mima?“ pýta sa začudovane.
    Čuším. Odkedy je zo mňa zbabelec?
    „Mima, prečo máš môj telefón?“ pýta sa opakovane a baví sa so mnou ako so starou známou.
    „Ja... našla som ho v antikvariáte a...“ Spamätaj sa, preboha! prikazujem si a cítim, ako mi horia líca.
    „Prečo si ho nedala Paľovi?“
    „Neviem, čo mi to napadlo. Prepáč, chcela som ti ho vrátiť, naozaj.“
    Tobias sa smeje. Ten chalan ma fakt rozčuľuje. „Viem, že si mi ho nechcela ukradnúť. Môžeš mi ho zajtra priniesť?“
    Zajtra je sobota, hm, čiže sa musíme stretnúť mimo školy. „Alebo môžeš ešte dnes?“ ozve sa znovu, keďže moje odpovede viaznu.
    Som totálne zabrzdená! Pozriem sa na hodiny. Je len šesť a ja nemám žiadny program.
    „Môžem. Kde sa chceš stretnúť?“ vykokcem sa a môj hlas konečne získa stratené sebavedomie.
    „O ôsmej pred antikvariátom?“ navrhne a ja premýšľam, ako vziať Mile znovu auto.
    „Dobre, dohodnuté.“
    Zložím, aby ma nestihol vyviesť z miery. Letím dolu schodmi do obývačky a takmer si o zábradlie narazím ústa.
    „Čo je s tebou, Mirka?“ Mila na mňa spýtavo hľadí a poťahuje pritom z cigarety.
    Celá obývačka je zadymená. Keby to videla mama, zabije ju.
    „Nič zvláštne,“ odpoviem. „Počuj, Mila, môžeš mi dnes požičať BMW? Mám večer niečo v meste a nechce sa mi trepať MHD.“
    „Jasné, moja, pokojne si ho vezmi. Aj tak budem trčať zavretá iba vnútri. Tvoji rodičia sa ma síce snažili nahovoriť, aby som išla s nimi na charitu, ktorá sa dnes koná, ale odmietla som,“ povie podráždene.
    Usmejem sa. „Ty si s nimi normálne hovorila?“
    „Hej, tvoj otec mi preto volal. Dokonca až dvakrát,“ divoko gestikuluje a ja sa jej musím hodiť okolo krku.
    „Zbožňujem ťa, babi.“ Na líce jej vlepím bozk a ešte chvíľu s ňou sedím v objatí.
    Tak jej otec volá kvôli akcii v meste, kde sa predvádzajú boháči, ale svojej dcére nezavolá za celý týždeň ani jeden jediný raz. Veď načo. Som predsa vzduch. Nepodstatná časť ich života. Keby som zmizla, ani by si to nevšimli. Možno až po mesiaci, keby som sa neukázala niekoľko nedieľ na našej spoločnej večeri. A riešili by to vôbec?
    Alebo by len hodili rukou... veď aj tak nám len zavadzala.

Mima. Dievča z bohatej rodiny ktoré má všetko. Chodí na skvelú školu, má najlepšiu kamarátku, skvelého chalana, pohybuje sa v elite školy. Nie je však všetko tak ako vyzerá na prvý pohľad. Mima sa musí denne pred svojim okolím pretvarovať a hrať sa na princeznú Mimu len aby zapadla do elity. Veď kto by chcel byť nulou? Nikto nepozná jej pravú tvár až kým nespozná jeho. Štipendista ktorý jej vstúpi nečakane do cesty a otvorí Mime oči. Vtedy sa všetko zmení, Mima postupne ukazuje svoju pravú tvár aj svojmu okoliu a začne konečne žiť. To sa však nepáči jej okoliu. Mima sa so štipendistom preto denne čelia veľa prekážkam len aby mohli byť spolu. Keď sa už zdá že majú to najhoršie za sebou tak život zasadí Mime osudovú ranu. Akú? To sa dočítate v tejto skvelej knihe. Autorka poukazuje na dnešnú dobu. Na to ako mladý ľudia čelia svojmu okoliu a všetkým jeho nátlakom a výzvam len aby zapadli do kolektívu. A však nie každý to zvláda. Kniha ma zaujala a čítala som ju jedným dychom. Je skôr pre násť ročné avšak ak máte radi tento typ kníh tak vám ju odporúčam. Neodtrhnete sa od nej. Je to skvelé letné čítane. A samozrejme nezabudnite ani na druhú Jankinu knihu Silnejšia ako osud o ktorej sa taktiež dočítate na mojom blogu :)

Pá