14. 9. 2020

Keď je koniec, nový začiatok.

Po pravde sama neviem kde začať. Už je to pekných pár týždňov čo som nenapísala ani čiarku. Prestala som sa o všetko zaujímať a bola som rada keď som si mohla večer ľahnúť a len spať. Veľa vecí sa udialo v mojom živote, no ja som sa rozhodla opäť bojovať.

 
Úsmev na mojej tvári bol deň odo dňa falošnejší a falošnejší. Prestávala som komunikovať s kolegyňami (odpovedala som a riešila len veci ohľadom práce), celé dni som sedela len doma a bol úspech keď ma J niekam dostal. Nike nevidel smútok a bolesť v mojich očiach. Prvé mesiace po babkinej smrti som sa snažila byť silná, bola som oporou celej rodine a snažila som sa zabudnúť na všetky konflikty a všetko čo sa v minulosti stalo. Sústredila som sa na prácu, plánovanie darčekov na narodeniny či meniny, kam na dovolenku alebo ako strávime víkend. Keď prišla corona tak som zachovala chladnú hlavu a chodila do práce (pošta predsa nezavrie), voľný čas sme trávili buď na záhrade alebo sme doma cvičili či pozerali telku. Nebudeme predsa nikoho vystavovať riziku. No už vtedy som začala pociťovala že nie som vo svojej koži. Bola som viac nervózna, unavená, podráždená. Pripisovala som to však stresu v práci a so šialenstva ohľadom covidu. No všetko sa pomaly začalo vracať do normálu a mne nebolo o nič lepšie. V júni po mojich narodeninách malo moje krstňa prijímanie. Deň predtým som mala však menšiu rodinnú výmenu názorov. Všetko som prekusla a so vztýčenou hlavou som tam prišla. No keďže pracujem s ľudmi, tak som sa rozhodla že pôjdem len do kostola a potom radšej domov (dedko má už po 80-ke a nebudem ho predsa ohrozovať). No ale viete sto ľudí, sto chutí. Ostala som za tú najhoršiu, celá rodina ma poohovárala a už sa somnou 2 mesiace nerozpráva. Toto nie je prvý krát čo sa tak zachovali. Prve dni som to vytláčala zo svojej mysle, no po pár týždňoch ma to zlomilo, navonok stále usmiata a vo vnútri sa mi rúcal svet. Pred pár dňami som sa úplne zrútila. Všetku bolesť, stres a smútok som vyplakala. Zo všetkým som sa zdôverila môjmu J a poviem Vám už dlho mi nebolo takto dobre. Opäť som pocítila chuť do života. Veľa vecí som prehodnotila a pochopila že či sa jedná o rodinu (dokonca aj vlastnú mamu), kamarátov, či cudzích ľudí nikto Vám nemôže ubližovať. Niekedy je predsa koniec, nový začiatok. Spísala som si veci ktoré ma vážne bavia, vyhľadala som nejaké recepty ktoré som chcela uvariť, určila si nejaké ciele a nabehla na určitú rutinu.  Začala som sa maľovať, inak obliekať ( tepláky šli na spodok skrine). Dokonca som si spravila radosť aj pár vecami.  Avšak tu sa riadim pravidlom že ak niečo kúpim, niečo dám preč respektívne podarujem niekomu. Opäť som sa pokúsila cvičiť a nabehla som na určitý stravovací režim. Snažím sa chodiť von, buď do lesa alebo sa poprechádzať po meste. Veľmi veľa teraz znamená pre mňa aj tento text z IG Tri.bodky. Snažím sa aj vytvoriť domáce hygge aby mi bolo ešte lepšie. 



Viem že aj keď to bude dlhá cesta tak to zvládnem a dostanem sa tam kam chcem. Po boku s mojim J a našim krásnym psíkom Macom.




Majte sa krásne. D.



4 komentáre:

  1. Držím palečky. To dáš, chápu o čem píšeš. Ale z vlastní zkušenosti vím, že rodina je jedna věc, ale tvůj život druhá. A vždy bojuj především sama za sebe, každý to tak dělá i když to nepřizná.

    Jak jsem se dostala k šití

    OdpovedaťOdstrániť
  2. O problémech je potřeba mluvit a nedusit je v sobě. Jinak držím palce a vítej zpět. Těším se na další tvé články.
    Povídání nejen o kosmetice

    OdpovedaťOdstrániť

Maya Sinay - Zázrak (spolupráca s autorkou)

Vedeli ste o tom že Maya Sinay je slovenská autorka? Už len pre zvláštnosť jej umeleckého mena by ste to asi nepovedali. Je autorkou bielej ...