Čo na to povedia ľudia?

Neviem či poznáte tento citát „ Čo na to povedia ľudia? Táto veta zabila viac snov, ako čokoľvek iné na svete.“ Vždy som chcela písať, no nemala som na to odvahu. Dokonca som začala písať písať aj knihu, no ako som začala tak som aj rýchlo skončila. Posledné dni som pocitovala nespokojnosť so svojím životom, no a keď mi vybehol na FB tento citát vedela som že je na čase spraviť hrubú čiaru za svojim strachom a veľa vecí zmeniť.

Príjmi sa taká aká si.

Každá jedna sa porovnávame. Môžeme si tvrdiť že nie, no vieme že klameme samé seba. Na škole som sa stretla so šikanou. Bola som slabší jedinec a okrem posmievania sa mi deti robili zle. Znášala som to veľmi zle. Moja psychika bola na tom tak zle, že pri spomienke na školu a na to že tam mám ísť som vracala. Myslela som si že na strednej to bude lepšie, no ani tam som nezapadala. Nebavilo ma to tam. Školu som flákala, porobila som kopu blbostí na ktoré nie som pyšná. Začala som sa buď prejedať alebo nejesť. Spolužiačka mi vravievala že to všetko robím len preto že týmto spôsobom volám o pomoc. No ja som v tej dobe hľadala skôr samú seba. Po pravde nezmaturovala som, dokonca ani na druhý krát som nezmaturovala. Až na tretí krát sa mi to podarilo. Po tých rokoch nie som vôbec na seba preto pyšná. Dokonca som aj z tých stresov priberala. Pomaly, po tichu som pribrala vyše 29 kíl. Moja terajšia váha je 85kg, mám problémy s hormónami a bývam preto často smutná. Môj J však pri mne stojí a podporuje ma. Veľa krát vidí to čo ja nie. Začínam však už aj ja inak premýšľať. Samozrejme aj ja sa porovnávam s inými. No viem že keď chcem dosiahnuť svoj cieľ a sen musím začať od seba. Tak sa aj stalo. Prvým krokom bol základ a to myseľ, moje pocity a všetko okolo toho. Odpustila som všetkým ktorý mi ublížili. Vraví sa že si do života pritiahnete to čo potrebujete. Mne v týchto dňoch vyskočil na IG „citát“ ktorý uverejnil Som Idealista a to „Odpúšťa ľuďom, ale nie preto, že by som schvaľovala ich správanie alebo im znovu dôverovala. Odpúšťam im kvôli, sebe aby som sa vo svojom živote mohla pohnúť ďalej.“ Pri každom začiatku si treba spraviť „poriadok“ v sebe. Nie je to 5 minutová záležitosť, treba na sebe pracovať dlho. Medzitým však môžeme robiť pokroky aj na svojom výzore. Ja som vyhádzala celú skriňu a to do slova a do písmena. Dokonca aj letné veci. Bola som nekompromisná, už žiadne zbytočné veci v ktorých sa necítim dobre. Žiadne veci „čo ak schudnem“ jednoducho nič. Vyradené veci som predala za pár eúr. Napísala som si zoznam vecí ktoré mi buď chýbajú alebo už potrebujem nové a pri nákupe sa riadim ním. Presne to isté som spravila aj s kozmetikou. Teraz sa skôr snažím hľadať veci ktoré mi vyhovujú. Pomaly sa snažím meniť aj veci v byte a dokonca aj v mojom jedálničku. Okrem týchto zmien som sa dala ostrihať a po viac ako 8 rokoch mám aj ofinu. Nechala som si prestreliť hornú časť ucha. Stále hľadám samú seba a hej sem tam sa aj porovnávam s inými no začínam akceptovať samú seba. 

Zmena je život

Veľmi dlho som premýšľala o zo životom. Vedela som že chcem zmenu ale nevedela som akú. Výpoveď v práci dať nemôžem ( mám určité záväzky) a ani nechcem. Síce to je sem tam o hubu a už fakt nevládzem no baví ma. V júni to budú 4 roky čo pracujem na pošte za priehradkou. Rok a 4 mesiace som pracovala v Piešťanoch na hlavnej pošte kde som vystriedala 3 priehradky. No a od 17. októbra 2016 pracujem na hlavnej pošte v Topoľčanoch. Je to veľmi zaujímavá robota, hlavne pred Vianocami keď sú ľudia nervózny :D Za ten čas som si už na robotu zvykla. Viem však že toto nie je práca ktorá ma 100% napĺňa, preto som sa rozhodla že si založím svoju handmade stránku. Viem štrikovať, v škole na praxi som sa učila aj aranžovať takže základy mám. Nejde mi ani tak o peniaze, skôr mi ide o to že dotyčná osoba bude mať hádam radosť. Samozrejme mám aj blog. Zhruba 5 rokov som vystupovala pod názvom My perfect world :) a 2 roky som mala doménu mojperfektnýsvet.com. No však kde niečo končí iné začína. Posledné dni ma nebavilo ani písať. Robila som to skôr z povinnosti ako pre radosť. Premýšľala som čo ďalej, cítila som že nie som spokojná. Rozhodla som sa preto pre zmenu. Viem že z blogom skončiť nechcem. Sociálne siete ako FB a IG už mám premenované, taktiež aj blog. Zostáva mi už len zmeniť link a kúpiť si vlastnú doménu. Preto vás oficiálne vítam na blogu s názvom Darin svet. Blog bude zameraní na to čo mám rada, ukážem vám miesta kam rada chodím, veci ktoré si rada kupujem. Ukážem Vám to aká som, samozrejme že budú aj spolupráce a recenzie ale už ich nebudem toľko naháňať ako doteraz. No hlavne sa už nebudem hanbiť povedať každému že blogujem. Predsa len mám aj pár úspechov s blogom na ktoré môžem byť hrdá.

Nový člen rodiny

Posledná vec s ktorou sa Vám chcem zdôveriť je že máme s J nového člena rodiny. Vo februári sme si zobrali 4 mesačné šteniatko maltezáka menom Maco. Pôvodne sme chceli fenku a aj sme mali jednu mať. No pani ktorá nám ju mala dať ju nakoniec dala niekomu inému. V jednu upršanú nedeľu našiel J inzerát na bazoši že jeden pán daruje psíka. Skoro nám ho vyfúkli, ale on mal byť jednoducho náš. Prvé dni sme to ani nikomu nepovedali. Keď sa dozvedeli že ho máme tak reakcie neboli moc dobré no časom si Maco každého získal. Je to naše malé chlpaté šťastie. Určite o ňom plánujem spraviť aj článok. 

No a čo vôbec chcem týmto dlhokánskym článkom povedať? V prvom rade vždy robte to čo chcete vy a vôbec neriešte to čo povedia druhý. Je to váš život a vaše rozhodnutia. Hlavne sa majte radi taký aká ste :)

Majte sa krásne :)

Vaša staronová Dara :)