7. 6. 2015

Rozhovor s Agi Jankulákovou



Ahoj

Po týždni stresu, chaosu a neviem čoho všetkého sa vám opäť hlásim. Ako som písala v predchádzajúcom článku mám novú prácu tak som sa potrebovala „aklimatizovať“ a sústrediť sa na ňu. Ale to všetko preberieme o pár dní v článku Project: Life is a change, ktorý na blogu už dlhšiu dobu nebol ale veľa sa toho v mojom živote zmenilo tak sa chcem o tom s vami podeliť. Ale nebudeme odbočovať od dnešnej témy ktorou je rozhovor s ďalšou skvelou slovenskou autorkou Agi Jankulákovou  a recenziou na jej knihu Banánový stejk.


 

Agi Jankuláková sa narodila 23.júna, žije v Košiciach, je vydatá a má dvoch synov. Začínala ako korektorka, neskôr redaktorka v podnikovom i mládežníckom časopise. V jej tvorbe sa odzrkadľujú všetky jej záľuby, ktorým sa doposiaľ  venovala, počnúc prácou v žurnalistike, v hotelierstve, rozvojom osobnosti, morfopsychológiou tváre, koučingom, vizážou či stylingom a veľa iných. Autorka nikdy neverila na „veci medzi nebom a zemou“ až po bod zlomu, ktorý nastal v jej živote po ťažkej autohavárii a odštartoval jej cestu hľadania alternatív...

BIBLIOGRAFIA:

Zbierka poézie:
Bod zlomu / Breaking Point (2009)
ANJEL – Hold mužom, ktorí obohatili môj život (2010)
BUBLIFUK (2011)
SRDCULIENKA – Smiechulienka (2012)

Próza:
TANGO V SLABINÁCH (2013)
BANÁNOVÝ STEJK (2014)

Otázky:

Prečo ste začali písať?
Inšpiroval ma môj dedko, ktorý nikdy nemal ani písací stroj, ale prerozprával mi z hlavy celé romány na pokračovanie. Rozprával pútavo, cítila som pri ňom všetky vône, farby... a sníval, že raz vydá svoju knihu. Písať som začala na základnej škole. Prv svoj denník na zámok ;), neskôr zamilované básničky, tvorila som aj stredoškolský časopis a nakoniec ako novinárka. Písala som hlavne krátke literárne žánre fejtóny, glosy, úvahy. Niekoľko rokov som nepísala, venovala sa svojim deťom a podnikala som. K písaniu poézie a prózy som sa vrátila pod akýmsi vnútorným pretlakom emócií po otcovej smrti... ktorý rovnako pútavo mi po večeroch deň čo deň rozprával svoje vymyslené rozprávky.

Čítala vaša rodina vaše knihy?
Áno. Sú najväčší kritici a zároveň aj lichotníci. Všetko beriem s rezervou :)


Aký štýl kníh čítate?
Mám rada klasiku ale aj moderné romány. Ale nerada plávam na povrchu deja. Kniha musí mať hĺbku, môže byť aj medzi riadkami a nemusí mať stovky strán. Lebo menej je niekedy viac. Páči sa mi knihy so zameraním na psychiku, kde sa dozviem, prečo postava koná tak ako koná. Vždy ma fascinoval mozog človeka. Veľmi ocením, ak sú dialógy autentické. Nebránim sa ani primerane dlhým opisom, ktoré ma uvedú do atmosféry deja. Jednoducho, dej musím cítiť všetkými zmyslami. Aj šiestym :) Mám rada aj cestopisy, a nečítam detektívky a sci-fi.

Váš obľúbený autor?
Je ich pochopiteľne viac. Medzi obľúbenými sú Hemingway, Remarque, Hugo, Sienkiewicz, Zweig, Canfield,  Orwell, Redfield, Coelho, Ruiz, Johson, Satirová, Walsch, Dyer, Baudelaire a z našich Kukučin, Tajovský, Zamarovský, Bilý, Válek, Urban, atď.

Kniha ku ktorej sa vraciate?
Svedomie proti násiliu (S.Zweig), Zvieracia farma (G.Orwell), Premena (Dr. W.W.Dyer), Štyri dohody (D.M.Ruiz), k tým som sa vracala...

Ste voči svojim kolegom spisovateľom kritická?
Nie. Som zástancom toho, že každý spisovateľ je originál. Čo sa páči mne, nemusí sa iným a opačne. Každý človek je jedinečný a má iný spôsob výpovede, iný písomný prejav, inak vidí a cíti svet. V živote každý koná tak, ako v daný moment najlepšie vie. A vždy na základe svojich skúseností... Keď si to uvedomíme, stávame sa oveľa menej kritickí a veci začneme vnímať v celistvosti. Nie som súťaživý typ, píšem pre radosť. Riadim sa heslom, ak v živote pomôžeš hoci len jednému človeku, tvoj život stál za to. Ak to parafrázujem, ak oslovím aspoň jedného čitateľa, nepísala som zbytočne. A okrem toho, všetci sme prišli na tento svet preto, aby sme boli šťastní. Aby sme pozorovali, ale neposudzovali...

Sú vaše knihy pre všetky generácie?
Myslím si, že zatiaľ áno. Okrem detí :)

Najšťastnejší deň vo vašej spisovateľskej kariére?
Najšťastnejší bol ten, keď môj otec tesne pred svojou smrťou stihol ešte prečítať moju prvú knihu a bol dojatý... Bol ešte jeden, keď som v devätnástich rokoch vyhrala celoštátnu súťaž v písaní fejtónov.

Je nejaký autor, ktorého by ste chceli spoznať?
Áno, chcela by som, ale to už nie je možné. Virginiu Satir. A keby sa plnili sny, tak Miguela Ruiza, Neale Donalda Walscha a Wayne W.Dyera.

Čo by ste odkázali vašim čitateľom a začínajúcim autorom?
Svojim čitateľom ďakujem za priazeň ako aj za spätnú väzbu. Každý mail, správa či ohlas ma poteší a posúva ďalej. A začínajúcim autorom by som odkázala, aby sa nikdy nedali odradiť, ak cítia v sebe potrebu písať. Nech píšu často, každý deň, aby sa ich písomný prejav vycibril. Aby si nechali poradiť od skúsenejších, ale aby nikdy nezišli zo svojej cesty a nestratili svoju jedinečnosť a identitu. A vždy nech sa snažia písať tak, akoby to zajtra niesli vydavateľovi. Lebo na šťastie treba byť pripravený.






O knihe Banánový stejk

Vydavateľstvo: Agentúra SIGNUM

Rok vydania: 2014

Počet strán: 144 strán

Väzba: Brožovaná väzba

Obsah: Nielen Banánový stejk, tajomná atmosféra mesta nad kanálmi či spritz aperol, ale aj známa skladba Pharrella Williamsa – Happy – očarí dovolenkárov pri pobreží Stredozemného mora. Uletená Linda a Matúš nezávisle od seba sa ocitnú pred novými skutočnosťami vo svojich životoch. Obaja hľadajú zmysel existencie, svoje šťastie. Hoci ich prístup je diametrálne odlišný, spolu nachádzajú iné videnie sveta a priority v ňom. Autorka inšpirovaná vlastným životným príbehom, odkrýva ich vnútorný prerod a odhalí ich vzťahové kruhy z minulosti, ktoré ich sprevádzajú až po dnešok. O tom, ako si poradia s láskou a bolesťou, šťastím v nešťastí a životom, ktorý si síce nevybrali, ale ako ho prežijú je ich voľba - sa dočítate v knihe...

Môj názor:
V prvom rade ma zaujala obálka knihy. Autorka na nej vypadá skvele. V knihe sú dve hlavné postavy, Linda a Matúš ktorý majú nepriaznivý osud. A však obaja to vnímajú inak. Linda ktorá si už na svoj osud zvykla sa snaží dokázať Matúšovi že jeho situácia nie je až taká zlá ako sa zdá. Linda je silná žena ako z vonku tak aj z vnútra. A tak to dáva najavo aj svojmu okoliu. Páči sa mi ako autorka poukazuje na dejovú líniu z minulosti až do budúcnosti s tým že ľudia si môžu byť súdení. V knihe nájdete vtipné ale aj poučné situácie. Autorka zakomponovala do knihy aj moju obľúbenú letnú pieseň Happy. Dej je veľmi pútavo a zaujímavo napísaný. Ak hľadáte nejakú zaujímavú knihu na dovolenku tak vám ju môžem len odporučiť ;)

Na dnes to je odo mňa všetko :) Užite si krásne počasie a ja sa idem pustiť do rozčítanej knihy Pakistanská princezná ktorej recenzia bude tiež na blogu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

I can academy - Srdce ženy 2025

Keďže sa rok 2024 blíži pomaly ku koncu a pre mňa začína najkrajšie obdobie plné svetielok, stretnutí s priateľmi a rodinou pri dobrom punči...