Zo života - Ako sa mi býva

Ahoj

Dnešní článok bude zo života. Rozhodla som sa zaviesť nový formát článkov, nebude vychádzať často len sem tam pretože zatiaľ nie je o čom až tak písať. No práve dnes to je presne rok čo som sa odsťahovala od mami a prišli sme s J bývať do nášho bytu. A práve o tom ako sa mi býva bude dnešní post.

Takto pred rokom sa udiali hneď dve zmeny v mojom živote. Prvá bola presťahovanie sa a tá druhá bola aj zmena pôsobenia môjho pracoviska. Môj prestup do Topoľčian sa riešil už od konca augusta takže som bola už pripravená kedy mi zazvoní telefón s tým že môžem od určitého dátumu prísť na nové pracovisko. Samozrejme že som si to bola aj v Topoľčanoch nenápadne „omrknúť“ a zistiť aké budem mať kolegyne. Mala som s toho obavy, predsalen som bola v Piešťanoch vyše roka a pól a zvykla som si na kolegyne ktoré som tam mala. Bola to jedna z väčších zmien v mojom živote. Ale pekne po poriadku. Vo februári sme kúpili byt po staršej pani. Bolo na ňom veľa roboty, všetko prerobiť, nakúpiť všetok nábytok, dohodnúť sa čo kde bude. Lokalitu máme skvelú. Asi 5 minút od centra mesta a 5 minút od nákupného centra, tesca, lidla a knižnice :D Jedno veľké na našom byte bol balkón a keďže nemáme špajzu tak aspoň mám potravinovú skrinku. Skladujem tam od zaváranín, cez múku až po zemiaky. Kuchyňu mám veľmi malú tak potrebujem každý kúsok voľného miesta na uskladnenie potravín a všetkých mojich hrnčekov. Naučila som sa fungovať na princípe košíkov (kupujem v jysk, tescu, pepcu asi zhruba za euro), rôznych plechových nádob (po väčšine kik) a hlavne na rozkladacích debničkách ktoré kúpite za 2€ v tescu a kauflande. Ďalšou miestnosťou je kúpelka ktorá je tiež menšia, takže veľkou výhodou pre nás bolo že bývali majitelia práve túto miestnosť spolu s wckom prerobili. Dali preč vaňu a nahradili ju sprchovým kútom čím nám uvoľnili miesto pre práčku a kôš na prádlo, obe miestnosti vykachličkovali a kúpili umývadlo so skrinkou, kam si ja môžem dať prací prach a čistiace prostriedky. No a obývačku so spalnou sme sa snažili neprepchávať pretože ja potrebujem miesto na vianočný stromček :D Samozrejme mám aj svoje dva kútiky a to v obývačke v rohu poličku na knihy s veľkým kreslom a lampičkou hneď vedľa a v spálni stolík ktorý však nevyužívam tak máme na ňom televízor.  Zo začiatku som si nevedela vôbec predstaviť ako budem fungovať. Nebola som naučená na život v meste predsalen som s dediny a do mesta som dochádzala jedine za prácou. Nebola som extrémny vyhľadávač discoték ani nejakých párty. Za 24 rokov som bola asi len na 5tich discotékach a ani mi to nechýba. Radšej si idem sadnúť niekam na kávu alebo sa niekam prejsť. No bol to veľký krok pre mňa. Najviac som sa obávala toho že budem stratená, no to mi dlho nevydržalo. Teraz chodím najradšej asi do parkov. Veľmi rýchlo som si zvykla. No pamätám si ako som s malou dušičkou a veľkou taškou išla na autobus a modlila sa aby som to neľutovala. Na autobus som išla preto lebo J mal poobednú, no večer sme boli už spolu. Čakala som ho u jeho rodičov, ani neviem ako a víkend bol fuč. Prvé ráno sama doma s tým že som nastupovala na poobednú. Vedúci ma previedol celou prevádzkou, každého mi popredstavoval (všetky mená som hneď aj zabudla :D) a už keď som prichádzala na svoje pracovisko tak som mala žalúdok v krku. Nakoniec som získala skvelé kolegyne s ktorými som si hneď aj potykala. A na otázku ako sa mi býva môžem odpovedať veľmi jednoducho. Začiatky boli ťažké, no už by som nemenila.

Majte sa krásne J Pá